Súčasnosť

Svojrázna obec s bohatou a zachovalou ľudovou kultúrou. Leží v južnej časti Slovenska, vo vzdialenosti 12 km severne od Komárna, pri sútoku rieky Žitavy a Nitry. Obyvateľstvo Martoviec bolo po dlhé stáročia izolované od svojho okolia, lebo cesta odtiaľto neviedla do iných obcí. Za dedinkou bolo len niekoľko samôt so zopár domami a nekonečný rovinný chotár. V minulosti, keď k obci patrili aj Kingyes a Agyagos, mala viac obyvateľov a obývaná bola aj dnes k Martovciam patriaca samota Gyótva.

Hoci dedina a jej okolie s priemernou nadmorskou výškou 112 m je typickým rovinným krajom, nie je jednotvárna. Pestrosť a rozmanitosť jej dodávajú topoľové háje, vŕby na brehoch riek, kvetnaté lúky, divé vody, rieky a jazerá. Z počtu obyvateľov, ktorý sa pohybuje okolo 800, je i dnes 95% maďarskej národnosti a 5% slovenskej národnosti.
Chotár obce je rovina, na ktorej sa striedajú lúky, háje, močiare a mokrade s úrodnými poliami. V oblasti je vysoká hladina spodných vôd a je bohatá na tečúce a stojaté vody. Na brehoch okolo vodných plôch dominuje vŕba.

Obec pozostáva z časti Nyitrahát, Kandi a Podzáhradná. Pri vyšších vodných stavoch obec pripomína Benátky. Najbližšia železničná stanica je v Hurbanove, vzdialenom 8 km od obce. S okresným mestom je autobusové spojenie. Patrí medzi najteplejšie oblasti Slovenska, priemerná ročná teplota tu dosahuje takmer 10°C. Vďaka svojej polohe a klimatickým podmienkam sa tu darí paprike, najmä koreninovej, melónom, tabaku a pod. Okrem poľnohospodárstva a chovu dobytka obyvatelia obce sa zamestnávali rybolovom, košikárstvom a chovom koní pre vojsko. V okolí obce boli kráľovské rybníky.

Prvá písomná zmienka je z roku 1438 v listine kráľa Alberta. Obec je dodnes vzácnou národopisnou lokalitou so zachovalými miestnymi zvykmi, krojom a ľudovou architektúrou. Vo vinohradoch poblíž obce sú zaujímavé tzv. hajloky (vinohradnícka búdka s trstinovou strechou, pod ktorou je pivnica).

V obci je pre návštevníkov prístupný Roľnícky dom s pôvodným vnútorným zariadením ako objekt Múzea maďarskej kultúry a Podunajska v Komárne. Dom bol postavený pre túto oblasť charakteristickou technikou nabíjanej hliny.

V obci sa každoročne konajú Celoštátne turičné folklórne slávnosti v novozriadenom Kultúrnom parku Árpáda Fesztyho. Súkromný park, zriadený v súčasnosti, je svojím estetickým riešením ukážkou novodobého parkovníctva a pýchou obce. V katastri obce sa nachádzajú chránené územia Alúvium Žitavy, Alúvium Nitry a Gemeš. V obci je kostol ref. cirkvi postavený v roku 1898 v neoklasistickom štýle a moderná rím. kat. kaplnka sv. Vendelína z roku 2004.

Obyvateľstvo obce i dnes sa v značnej miere zaoberá poľnohospodárstvom. Väčšina pracuje v družstve, poniektorí hospodária individuálne. V pomere obyvateľstva počet súkromných podnikateľov tiež nie je malý. Obecná samospráva sa snaží podľa svojich možností zabezpečiť podmienky na konsolidáciu počtu obyvateľov a k jeho nárastu. Len tento trend je zárukou budúcnosti tejto dediny, bohatej na históriu a tradície.